Hokej vo Vysokých Tatrách
Prvé zmienky o hokeji na Spiši pochádzajú z Vysokých Tatier. Už na začiatku 20. storočia vznikli v Starom Smokovci a v Tatranskej Lomnici prvé klziská. Ich výstavbu zrejme iniciovalo vedenie novopostavených grandhotelov. „Spočiatku sa na nich len rekreačne korčuľovalo. V Starom Smokovci sa od roku 1906 hrával hokej a anglickí hostia priniesli do Tatier curling. Oba športy sa rýchlo udomácnili aj v iných tatranských osadách.“ (Premeny tatranských osád, Ivan Bohuš, st. a ml., 2008, Vysoké Tatry, s. 80) Potvrdzuje to aj informácia z dobových novín Karpathen Post, ktoré už v novembri 1905 informovali o tom, že v zime sa bude na klziskách v oboch osadách pestovať curling. Noviny tiež informujú, že do Tatier boli pozvaní dvaja nórski športovci, ktorí majú vyučovať záujemcov vo viacerých druhov športu, ako je sánkovanie, lyžovanie a aj hokej. (KP, 16.11.1905, r. 26, č. 46, s.1) Išlo však o hokej s loptičkou, známy aj ako bandy hokej. Klzisko v Starom Smokovci sa nachádzalo na mieste, kde sú dnes zvyšky amfiteátra a v Tatranskej Lomnici bolo klzisko v priestore dnešného jazierka. O tom, že sa v Tatrách hral bandy hokej, svedčia aj dobové pohľadnice, dámy v sukniach a páni v sakách s korčuľami a krátkou hokejkou naháňajú loptičku. Evidentne išlo o zimnú zábavku pre návštevníkov. O žiadnej organizovanej forme hokeja v Tatrách v tomto období nemožno hovoriť.
Aj keď sa všeobecne traduje, že kanadský/ľadový hokej sa tu prvýkrát objavil až v roku 1925, kedy sa v Tatrách konali Majstrovstvá Európy, nie je to celkom tak. Zrejme prvýkrát sa Tatry stretli s ľadovým hokejom už v roku 1920, avšak mimo záujmu verejnosti. V belgických Antverpách sa v roku 1920 konali letné olympijské hry, na ktoré bol zaradený aj ľadový hokej. ) Bolo to prvý a posledný krát, kedy bol ľadový hokej súčasťou letných hier.) Niekedy koncom zimy, pred začiatkom hier, sa do Tatier vybralo československé mužstvo, aby na Štrbskom Plese absolvovalo tréning, keďže hry sa hrali až v apríli a to už bolo v Prahe a Čechách dávno po skončení zimnej sezóny. Českí hokejisti si tu museli najskôr niekoľko dní odpratávať sneh z hladiny Štrbského plesa, aby si pripravili ihrisko. Hokejisti stihli odohrať dva modelové zápasy a klzisko im zaviala snehová metelica, spomína vtedajší hokejový brankár Ján Peka. (80 rokov slovenského hokeja, Bratislava, 2009, s. 14) Tento tréning neskôr spomína aj Ferdinand Marek, ktorý píše: „Kanadský hockey, jeden z najkrajších a najzaujímavejších športov vôbec, bol v Tatrách pred zimnou sezónou 1928/29 len príležitostným hosťom. Len vtedy, keď čsl. hockeysti nemali inú možnosť, išli do Tatier. Pred jedným majstrovstvom Európy, tesne po prevrate, trénovali na Štrbskom Plese, lebo inde v ČSR nebol ľad.“ (VT, 6.12.1931, r. 1, č. 18, s. 1)
Vojnové udalosti, vznik nového štátu a s ním spojené aj „preberanie moci“, pomalé oživovanie cestovného ruchu, mali zrejme za následok len pozvoľné oživovanie zimných športových aktivít vo Vysokých Tatrách. Najaktívnejším spolkom v predvojnovom období vo Vysokých Tatrách bol Uhorský karpatský spolok. Jeho nástupcom sa po vzniku Československa stal Karpatský spolok. Zo zimných športov sa však zaujímal najmä o lyžovanie, sánkovanie, boby a zrejme k tomu neskôr pribudlo aj korčuľovanie a hokej. Koncom roku 1924 vyzýva spolok záujemcov o viaceré zimné športy, aby nahlásili plány na blížiacu sa zimu. Hoci pre korčuľovanie i sánkovanie majú uvedené zodpovedné osoby, v prípade hokeja to tak nie je. (Karpathen Post, 8.11.1924, č. 45, s. 4)